NEFKUS: to je strašný názov

Ale no, netreba byť až tak úzkoprsý, stačí zdvihnúť hlavu, odhodiť ofinu z očí a trochu sa zaškeriť. Teraz prichádza na ranu tá radostná chvíľa, kedy pochopíš………………………………………………………………….…………………………………. …………………………………………………………………………………………………………….…. Ak ešte neprišla, možno príde neskôr…………………………………………………………….. Stále nič? Už choď, zavri stránku a ži v/f/kuse.

Pre teba, chápavá sestra, chápavý brat a každý chápavý rod, vítam ťa vo svete kúziel, ilúzie a zeleného plátna. Nemaj obavu, postarané bude o teba ukážkovo. Nejaký aperitív? Že je obed?  No dobre, tak kávičku? Nech sa páči tadiaľto sa ide k baru, možno nájdeme aj niečo na chrumkanie.
Počas dnešnej prehliadky ťa budem sprevádzať ja, môžeš ma oslovovať ako chceš. Prosím, nasleduj ma. Ššššššššš, veď nechlípaj tu kávu takú horúcu, kým vychladne, tuto si sadni a zober do paprčky džojstik. Ten chlapík, čo nám pretancoval pred obrazovkou bol Šule, však vieš, ktorý, ten, čo natáča Repíky a rehotal sa medzi prvými na “merile”. No hoď do seba studenú kávu, aspoň budeš krásou žiariť a idem ťa zoznámiť s ďalšími postavičkami.
Do zasadačky ísť teraz nemôžeme, Marek tam hustí do klienta, aby platil paušál na reklamy dopredu a pravidelne, ak to má mať význam. Už to vidím, mesiac minie mesiac, spln vystrieda nov, vlkodlaci zavyjú, kentauri sa splašia a Marek s klientom budú na tom istom mieste ako sú teraz.
Otoč sa a uvidíš pracovný priestor pre všetkých potrebných, ktorí tu sú alebo nie sú, boli tu, alebo tu ešte len budú, proste dýchajú, žijú a zastihneme sa v kuchynke, meníme stráž na záchode alebo sa stretávame v kyberpriestore.
Tamtie nohy v štýlových pážacích topánkach, ktoré vidíš z človeka zastrčeného do polky pod stolom a s hlavou tesne nad stolom, no zároveň medzi monitormi, tak to je Fyris. Často napodobňuje zvuky, ktoré by jeho animácie mohli vydávať.  Nakreslí a rozpohybuje čokoľvek…nie, tebe kresliť portrét podľa fotky nebude,….áno, vedel by to,…pretože…….vieš čo? Presuňme sa radšej opodiaľ. Toto je to spomínané zelené pláto a hneď aj nekonečný priestor. Áno ako Nekonečný príbeh. Áno aj mne bolo ľúto toho koňa. Áno, tiež mi slza vybehla. Aha, už sa uvoľnila zasadačka, je tam mega knižnica!
Super, že? Tak, sadnime si a povedz mi, že čo ti náš názov evokoval. Hmmm,hmmmm,hej, áno…hmmm, áno, vkus, ne-vkus, trnavské nárečie…..
Na záver prehliadky ti teda rozpoviem, čo ďalšie sa dá od Nefkusu odvodiť.
Nefkus, to je ako, keď ideš po ulici a v jednej chvíli si uvedomíš, že každý druhý dom je zateplený a oranžový bez ohľadu na jeho architektúru a vek.
Nefkus, to je, keď zbadáš prerobený Prior v Trnave a chceš si vypichnúť oči, pretože niekto schválil šindľovú strechu pre brutalistickú stavbu, samozrejme ju treba zatepliť a dať na žlto.
Nefkus, to je, keď si omylom zapneš rádio a mandolína ti strunou šľahne priamo do bubienku.
Nefkus, to je, keď kapitán objaví svoju politickú silu cez maternice žien.
Nefkus, to je, keď kňazi a neofašisti ospevujú tradičnú rodinu, aj keď niečo, ako tradičná rodina nikdy neexistovalo.
Okolo nás sa nevkus stal normou. A preto je náš NEFKUS – nový vkus.